Podhorím Slanských vrchov 7.
Dôvodom
pre osídlenie
podhoria Slanských
vrchov bola hlavne ťažba dreva, chov dobytka a v severnej
časti aj banská činnosť. Tieto sídla vznikali predovšetkým
pozdĺž potokov a tak väčšina obcí je roztiahnutá do dĺžky po oboch
stranách toku. Architektúra je poznačená dobou v ktorej
vznikala. Osobitnou kapitolou sú sakrálne stavby. Staré kostoly sú
nádherné svojou striedmosťou a účelnosťou. Tie ktoré vyrástli po vojne
majú punc modernosti, ale niektoré sa architektom veľmi
nepodarili.
Po obvode Slanských vrchov vyrástlo okolo 60 obcí rôznych veľkosti, ktoré by sme chceli postupne navštíviť. Dúfam, že sa nám to podarí.
17.7.2015 Dnešnú túru začíname v Lúčine, z miesta, kde sme pred vyše mesiacom končili. Čaká nás dnes ďalší tropický deň, jeden zo série horúčav, ktorá sužuje Európu toto leto. Dnes porušíme tradíciu našich potuliek obcami ležiacimi tesne pod Slanskými vrchmi, a odskočíme si trochu vyššie. Bude to najvyššia stavba na Slovensku a ďalej zaniknutá banícka osada Dubník.
Trasa na mape
Dĺžka celej
trasy cca 19 km.
AB.
Lúčina.
Počet obyvateľov asi 170. Leží JV pod Dubníckými opálovými baňami. Viacerí obyvatelia pracovali ako baníci v týchto baniach.
Viac z históríe tejto obce nájdete na stránkach obce Lucina.sk
Obec na mapách
Lúčina. Pohľad na dolný koniec obce od autobusovej zastávky.
Lúčina. Obcou sa tiahne jediná ulica, stúpajúca poriadne do kopca až k miestnemu kostolu.
Lúčina. Zvonica.
Lúčina. Vpravo je ihrisko.
Lúčina. Detské ihrisko je vľavo, aj s informačnou tabuľou s textom v slovenskom aj anglickom jazyku, kde sa dozvedáme veľmi zaujímavé veci.
Detail textu z tabule. Kam to až dotiahli naši rodáci v cudzine.
Lúčina. Rímskokatolícky kostol.
Lúčina.
Lúčina. Spätný pohľad od cintorína.
Prvýkrát máme na dohľad neprehliadnuteľnú dominantu širokého okolia, stožiar televízneho vysielača Dubnik, postaveného na kopci vysokom 874 m.n.m. Tam by sme sa chceli dnes dostať.
Poznámka: Na dostupných mapách je pomenovanie tohto kopca uvedené ako Dubník. Pán Martin Gabáni zo Soľnej Bane ma však upozornil, že pôvodný názov kopca na ktorom je postavený vysielač je Barov (ešte starší názov bol vraj Babarovec)a uvádza toto:
Pán Pomfy, posledný strojník z opálbane spomínal, že novšie pomenovanie tohoto kopca na Barov, vzniklo ešte v predgoldschmidtovských časoch. Vraj akýsi anglický hľadač opálov poháňal súdobých kopáčov, aby sa chytili fúrika, káry či taligy a vyvážali hlušinu na haldu anglickým slovom - barrow,barrow...čo znamená fúrik, kára, vozík. Aj keď anglická výslovnosť je príznačná, predsa slovo "barov" znelo našincom lepšie. Pán Pomfy bol obyvateľom Soľnej Bane, historickej časti Solivaru, kamarát môjho otca a známy pána exriaditeľa Technického múzea v Košiciach, tak isto soľnobančana.
Teda reprodukujem to , čo som sa od "starcov" vyzvedel a zapísal. Považujem to za mimoriadne vzácnu časť histórie, ktorá by mala byť bezpochyby zachovaná...dodáva pán Gabáni.
Poznámka 12.5.2020: Úrad geodezie a kartografie uvádza názov Dubník 877 m. /s názvom Dubnik je v tomto zozname ešte 14 kopcov na Slovensku/. Freemap.sk uvádza názov Dubnik 874 m. Turistická mapa hiking.sk uvádza názov Dobník/Barov/ 877 m. Takže ako?
Trochu poézie nikoho nezabije....
Kvety nad vodárňou.
Pri predchádzajúcich prechádzkach sa nám nepáčili zanedbané podhorské lúky. Tu je to výnimka. Všetko pekne vykosené a seno pozberané.
Poriadne stúpanie máme už za sebou. Pohľad južným smerom. V pozadí nejasne vidieť masív Miliča.
V týchto miestach sme mali odbočiť doľava a pohodlne pokračovať po vrstevnici až tesne pod kopec Barov. Ale vidina príjemného chládku nás ťahala ďalej hore, síce pekným chodníkom, ale za prudkého neustáleho stúpania.
Aj u vás fantázia pracuje pri pohľade na tento obrázok ?
Objavujeme
prvé banícke
štôlne.
Konečne. Vrchol kopca Tancoška (845 m), ktorý je len asi o30 metrov nižší ako Barov.
Nasleduje nekonečne dlhé a prudké klesanie.
Lúka pod Tancoškou, pri vedľajšej asfaltovej ceste.
Vynovená "hlavná cesta" spájajúca Červenicu so Zlatou Baňou.
Vysielač Dubník nad nami.
Pri tomto kríži odbočujeme vľavo lesnou cestou vedúcou až na Barov.
Ide sa príjemne.
Naďabili sme na túto miestnu oranžovo-modrú turistickú značku. Nevieme síce odkiaľ prichádza, ale vieme, že nás dovedie až k vysielaču Dubník.
Neďaleko pred nami je ohradený areál vysielača Dubník. Dnes máme nejaký "pravotočivý" deň, podobne ako pod Tancoškou sme mali odbočiť vľavo, aj tu sa nám zdalo, že keď pôjdeme vpravo tak toho uvidíme viac . Opak bol pravdou. Nekonečne dlho obchádzame oplotenie vysielača vysokou trávou a predierame sa krovinami neustálym stúpaním.
Ak by ste teda išli touto cestou, tak pred plotom areálu radšej choďte cestou vľavo.
A toto je tá nádhera. Najvyššia stavbu na Slovensku, stožiar vysielača Dubník na kopci Barov. Stožiar vysoký 318 metrov. Pôvodný stožiar postavený v roku 1961 postihol požiar v roku 1981, zostalo po ňom iba torzo vo forme plošiny stojacej vedľa nového stožiara. Obdivujeme konštruktérov a montérov tohto kolosu, ktorí to postavili.
Tieto mraky neveštia nič dobrého, hoci dážď je tu potrebný ako soľ.
Ešte obzretie a dostávame sa na modrú turistickú značku, ktorá vedie z kóty Za Dubníkom, cez banskú osadu Dubník do Červenice, ktorá zároveň aj slúži ako náučný chodník.
Na križovatke modrej a asfaltovej cesty vedúcej do Zámutova, leží monolit venovaný Emme Dinah Goldschmidtovej. Toto bola niekedy informačná tabuľka pri pomníku.
Emma Diana Goldschmidtová rod.Rotschildová bola manželkou Luisa G., ktorého rodina mala v prenájme Dubnické opálové bane v rokoch 1845 až 1880. Za ich prenájmu dosiahli opálové bane svoj najväčší rozmach, dôkazom čoho bolo udelenie šľachtického titulu a erbu, a veľké úspechy aj na Svetových výstavách. Viac o nej nájdete aj tu....
Aj monolit je poriadne zanedbaný, obrastá machom.
Ivan Šomjan - máš zase prácu.
Nápis na monolite.
Po modrom chodníku sa dostávame na miesta, kde niekedy ležala banícka osada Dubník. Ťažil sa tu svetoznámy opál. Tu stál niekedy kaštieľ rodiny S.J.N. Godschmidta.
Jeden obrázok, ako to tu niekedy vyzeralo nájdete na tomto odkaze.......
Studňa nad baníckym domom aj s posedením. Urobili sme si tu krátku prestávku.
Kvôli tomu sme sa až sem vyštverali. Banícky dom, jediná stavba, ktorá po rôznych rekonštrukciach z celej baníckej osady zostala chátra.
Aj takto si vieme (ne)vážiť našu históriu.
Horáreň štátnych lesov.
Informačná tabuľa náučného chodníka KUTISKOM DUBNÍK realizovaného v roku 2004-2005, ktorý pomaly, ale isto chátra zrejme aj v dôsledku súčasných sporov o bane.
Pôvodne sme mali v pláne navštíviť iba bývalú banícku osadu, ale keďže to máme po ceste, zastavíme sa aj pri niektorých bývalých šachtách. Toto je baňa Stanislav......
Drevené podpery sa nebezpečne rozpadávajú.
Ďalej po náučnom chodníku.
Uzamknutá stôlňa Jozef. Podľa informácií by už mali byť otvorené prehliadky pre turistov. nenašli sme tu nikoho, možno preto, že je dnes piatok?
Dva odkazy na túto historický zaujímavú lokalitu : www.opalovebane.com www.opalovebane.eu
Práce na prístupovej ceste od Jozefa k parkovisku na hlavnej ceste.
Kríž pri Jozefovi.
Tabuľa hovorí sama za seba. Tu modrá odbočuje dole k štôlni Viliam.
Budova neďaleko Viliama.
Pozrite si, ako to tu vyzeralo pred štyrmi rokmi, na tomto odkaze...... , alebo na tomto odkaze....
Zarastený vchod do bane Viliam. Ponáhľame sa preč, lebo stále na nás dobiedza svorka psov.
Zdá sa, že aj v súčasnej dobe sa tu "kutá".
Radšej späť na cestu.
Cesta Červenica - Zlatá baňa.
Miléniový kríž nad Červenicou.
Hrozba sa naplnila. Blýskanie, hromobitie a dážď, ktorý nás príjemne ochladí.
Blýska sa aj nad vysielačom.
Nad Červenicou.
Červenica. Stále prší.
Červenica.
Počet obyvateľov asi 930. Obec ležiaca v tesnom susedstve Opálových baní. Preto aj dávnejšia história je spojená s nimi. Mnoho obyvateľov pracovalo v blízkych baniach. V obci je jediné internátne zariadenie na Slovensku pre hlucho-slepé deti.
Niečo z histórie obce na tomto odkaze...
Obec na mapách
Červenica. Základná škola.
Červenica. Rímskokatolícky kostol.
Červenica. Škoda, že kostol je zatvorený, chceli sme si prezrieť toto.....
Za celé stáročia rabovania Opálových baní cudzincami zostali po nich v červenickom rímsko katolíckom kostole tri "pamiatky". Cengáč s baníckymi emblémami, korpus Ježiša Krista vyhotovený neznámym talianskym majstrom na objednávku Goldschmidtovcov, a malý zvon vo veži kostola.
Toto sú záverečné slová z knihy Opálová princezná, ktorú napísal už nebohý Adalbert Kraus. Je to dramaticko-historické rozprávanie o ťažbe, ale hlavne o "obchodovaní" s drahými opálmi v čase najväčšieho "rozkvetu" opálových baní. Je to veľmi zaujímavé čítanie najmä prvá polovica, aj napriek drobným historickým nezrovnalostiam. Bol by z toho zaujímavý historický film. Čo vy na to pán Jakubisko?
Krátke zhrnutie o knihe nájdete na tomto odkaze......
O reedíciu knihy sa postaral tohto roku Klub slovenských turistov Perun v Zámutove.
Nakoniec sa nám podarilo získať fotografie troch pamiatok, citovaných vyššie, od pána Mgr. Radoslava Gregu z Opinej. Ďakujeme.
Červenica. Cengáč s baníckymi emblémami.
Červenica. Korpus Ježiša Krista vyhotovený neznámym talianskym majstrom na objednávku Goldschmidtovcov
Červenica. Malý zvon vo veži kostola
Červenica. Nádherné Rudbekie pri kostole.
Červenica. V Červenici majú veľmi pekne a netradične vyriešené autobusové zastávky.
Červenica. Zvonica.
Červenica. Zaujímavá rarita. Potok prechádza popod stavbu domu.
Červenica. Miestne potraviny a hostinec.
Červenica. Tu končí obec Červenica aj Prešovský kraj. Začína sa Košický kraj. Do cieľa našej cesty je ešte asi 4 km. Blýskanie a dážď neprestávajú. Rozhodujeme či aj napriek tomu pokračujeme, alebo končíme tu.
Riskneme to a zrýchleným presunom si to šinieme do Opinej. Ako na potvoru neide žiadne auto našim smerom iba oproti.
Stádo veľmi pekne živených koníkov.
Konečne Opiná.
Už sme v obci.....
.....aj pripravený autobus čaká iba na nás.
Čo na záver? Bolo to pekný trochu až dramatický deň. Tak dovidenia Opiná s pokračovaním cez Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Rankovce, Herľany.... niekedy nabudúce (možno)
Pokračovanie Podhorím 8
Vśetky etapy Podhorím Slanských vrchov
Po obvode Slanských vrchov vyrástlo okolo 60 obcí rôznych veľkosti, ktoré by sme chceli postupne navštíviť. Dúfam, že sa nám to podarí.
17.7.2015 Dnešnú túru začíname v Lúčine, z miesta, kde sme pred vyše mesiacom končili. Čaká nás dnes ďalší tropický deň, jeden zo série horúčav, ktorá sužuje Európu toto leto. Dnes porušíme tradíciu našich potuliek obcami ležiacimi tesne pod Slanskými vrchmi, a odskočíme si trochu vyššie. Bude to najvyššia stavba na Slovensku a ďalej zaniknutá banícka osada Dubník.
Trasa na mape
Dĺžka celej
trasy cca 19 km.AB.
Lúčina.Počet obyvateľov asi 170. Leží JV pod Dubníckými opálovými baňami. Viacerí obyvatelia pracovali ako baníci v týchto baniach.
Viac z históríe tejto obce nájdete na stránkach obce Lucina.sk
Obec na mapách
Lúčina. Pohľad na dolný koniec obce od autobusovej zastávky.
Lúčina. Obcou sa tiahne jediná ulica, stúpajúca poriadne do kopca až k miestnemu kostolu.
Lúčina. Zvonica.
Lúčina. Vpravo je ihrisko.
Lúčina. Detské ihrisko je vľavo, aj s informačnou tabuľou s textom v slovenskom aj anglickom jazyku, kde sa dozvedáme veľmi zaujímavé veci.
Detail textu z tabule. Kam to až dotiahli naši rodáci v cudzine.
Lúčina. Rímskokatolícky kostol.
Lúčina.
Lúčina. Spätný pohľad od cintorína.
Prvýkrát máme na dohľad neprehliadnuteľnú dominantu širokého okolia, stožiar televízneho vysielača Dubnik, postaveného na kopci vysokom 874 m.n.m. Tam by sme sa chceli dnes dostať.
Poznámka: Na dostupných mapách je pomenovanie tohto kopca uvedené ako Dubník. Pán Martin Gabáni zo Soľnej Bane ma však upozornil, že pôvodný názov kopca na ktorom je postavený vysielač je Barov (ešte starší názov bol vraj Babarovec)a uvádza toto:
Pán Pomfy, posledný strojník z opálbane spomínal, že novšie pomenovanie tohoto kopca na Barov, vzniklo ešte v predgoldschmidtovských časoch. Vraj akýsi anglický hľadač opálov poháňal súdobých kopáčov, aby sa chytili fúrika, káry či taligy a vyvážali hlušinu na haldu anglickým slovom - barrow,barrow...čo znamená fúrik, kára, vozík. Aj keď anglická výslovnosť je príznačná, predsa slovo "barov" znelo našincom lepšie. Pán Pomfy bol obyvateľom Soľnej Bane, historickej časti Solivaru, kamarát môjho otca a známy pána exriaditeľa Technického múzea v Košiciach, tak isto soľnobančana.
Teda reprodukujem to , čo som sa od "starcov" vyzvedel a zapísal. Považujem to za mimoriadne vzácnu časť histórie, ktorá by mala byť bezpochyby zachovaná...dodáva pán Gabáni.
Poznámka 12.5.2020: Úrad geodezie a kartografie uvádza názov Dubník 877 m. /s názvom Dubnik je v tomto zozname ešte 14 kopcov na Slovensku/. Freemap.sk uvádza názov Dubnik 874 m. Turistická mapa hiking.sk uvádza názov Dobník/Barov/ 877 m. Takže ako?
Trochu poézie nikoho nezabije....
Kvety nad vodárňou.
Pri predchádzajúcich prechádzkach sa nám nepáčili zanedbané podhorské lúky. Tu je to výnimka. Všetko pekne vykosené a seno pozberané.
Poriadne stúpanie máme už za sebou. Pohľad južným smerom. V pozadí nejasne vidieť masív Miliča.
V týchto miestach sme mali odbočiť doľava a pohodlne pokračovať po vrstevnici až tesne pod kopec Barov. Ale vidina príjemného chládku nás ťahala ďalej hore, síce pekným chodníkom, ale za prudkého neustáleho stúpania.
Aj u vás fantázia pracuje pri pohľade na tento obrázok ?
Objavujeme
prvé banícke
štôlne.Konečne. Vrchol kopca Tancoška (845 m), ktorý je len asi o30 metrov nižší ako Barov.
Nasleduje nekonečne dlhé a prudké klesanie.
Lúka pod Tancoškou, pri vedľajšej asfaltovej ceste.
Vynovená "hlavná cesta" spájajúca Červenicu so Zlatou Baňou.
Vysielač Dubník nad nami.
Pri tomto kríži odbočujeme vľavo lesnou cestou vedúcou až na Barov.
Vyzerá to lákavo, ale
neodvažujeme sa to ochutnať. Urobili sme dobre.
Vraj je to Lykovec jedovatý
Daphne
mezereum.
Ide sa príjemne.
Naďabili sme na túto miestnu oranžovo-modrú turistickú značku. Nevieme síce odkiaľ prichádza, ale vieme, že nás dovedie až k vysielaču Dubník.
Neďaleko pred nami je ohradený areál vysielača Dubník. Dnes máme nejaký "pravotočivý" deň, podobne ako pod Tancoškou sme mali odbočiť vľavo, aj tu sa nám zdalo, že keď pôjdeme vpravo tak toho uvidíme viac . Opak bol pravdou. Nekonečne dlho obchádzame oplotenie vysielača vysokou trávou a predierame sa krovinami neustálym stúpaním.
Ak by ste teda išli touto cestou, tak pred plotom areálu radšej choďte cestou vľavo.
A toto je tá nádhera. Najvyššia stavbu na Slovensku, stožiar vysielača Dubník na kopci Barov. Stožiar vysoký 318 metrov. Pôvodný stožiar postavený v roku 1961 postihol požiar v roku 1981, zostalo po ňom iba torzo vo forme plošiny stojacej vedľa nového stožiara. Obdivujeme konštruktérov a montérov tohto kolosu, ktorí to postavili.
Tieto mraky neveštia nič dobrého, hoci dážď je tu potrebný ako soľ.
Ešte obzretie a dostávame sa na modrú turistickú značku, ktorá vedie z kóty Za Dubníkom, cez banskú osadu Dubník do Červenice, ktorá zároveň aj slúži ako náučný chodník.
Na križovatke modrej a asfaltovej cesty vedúcej do Zámutova, leží monolit venovaný Emme Dinah Goldschmidtovej. Toto bola niekedy informačná tabuľka pri pomníku.
Emma Diana Goldschmidtová rod.Rotschildová bola manželkou Luisa G., ktorého rodina mala v prenájme Dubnické opálové bane v rokoch 1845 až 1880. Za ich prenájmu dosiahli opálové bane svoj najväčší rozmach, dôkazom čoho bolo udelenie šľachtického titulu a erbu, a veľké úspechy aj na Svetových výstavách. Viac o nej nájdete aj tu....
Aj monolit je poriadne zanedbaný, obrastá machom.
Ivan Šomjan - máš zase prácu.
Nápis na monolite.
Po modrom chodníku sa dostávame na miesta, kde niekedy ležala banícka osada Dubník. Ťažil sa tu svetoznámy opál. Tu stál niekedy kaštieľ rodiny S.J.N. Godschmidta.
Jeden obrázok, ako to tu niekedy vyzeralo nájdete na tomto odkaze.......
Studňa nad baníckym domom aj s posedením. Urobili sme si tu krátku prestávku.
Kvôli tomu sme sa až sem vyštverali. Banícky dom, jediná stavba, ktorá po rôznych rekonštrukciach z celej baníckej osady zostala chátra.
Aj takto si vieme (ne)vážiť našu históriu.
Horáreň štátnych lesov.
Informačná tabuľa náučného chodníka KUTISKOM DUBNÍK realizovaného v roku 2004-2005, ktorý pomaly, ale isto chátra zrejme aj v dôsledku súčasných sporov o bane.
Pôvodne sme mali v pláne navštíviť iba bývalú banícku osadu, ale keďže to máme po ceste, zastavíme sa aj pri niektorých bývalých šachtách. Toto je baňa Stanislav......
Drevené podpery sa nebezpečne rozpadávajú.
Ďalej po náučnom chodníku.
Uzamknutá stôlňa Jozef. Podľa informácií by už mali byť otvorené prehliadky pre turistov. nenašli sme tu nikoho, možno preto, že je dnes piatok?
Dva odkazy na túto historický zaujímavú lokalitu : www.opalovebane.com www.opalovebane.eu
Práce na prístupovej ceste od Jozefa k parkovisku na hlavnej ceste.
Kríž pri Jozefovi.
Tabuľa hovorí sama za seba. Tu modrá odbočuje dole k štôlni Viliam.
Budova neďaleko Viliama.
Pozrite si, ako to tu vyzeralo pred štyrmi rokmi, na tomto odkaze...... , alebo na tomto odkaze....
Zarastený vchod do bane Viliam. Ponáhľame sa preč, lebo stále na nás dobiedza svorka psov.
Zdá sa, že aj v súčasnej dobe sa tu "kutá".
Radšej späť na cestu.
Cesta Červenica - Zlatá baňa.
Miléniový kríž nad Červenicou.
Hrozba sa naplnila. Blýskanie, hromobitie a dážď, ktorý nás príjemne ochladí.
Blýska sa aj nad vysielačom.
Nad Červenicou.
Červenica. Stále prší.
Červenica.Počet obyvateľov asi 930. Obec ležiaca v tesnom susedstve Opálových baní. Preto aj dávnejšia história je spojená s nimi. Mnoho obyvateľov pracovalo v blízkych baniach. V obci je jediné internátne zariadenie na Slovensku pre hlucho-slepé deti.
Niečo z histórie obce na tomto odkaze...
Obec na mapách
Červenica. Základná škola.
Červenica. Rímskokatolícky kostol.
Červenica. Škoda, že kostol je zatvorený, chceli sme si prezrieť toto.....
Za celé stáročia rabovania Opálových baní cudzincami zostali po nich v červenickom rímsko katolíckom kostole tri "pamiatky". Cengáč s baníckymi emblémami, korpus Ježiša Krista vyhotovený neznámym talianskym majstrom na objednávku Goldschmidtovcov, a malý zvon vo veži kostola.
Toto sú záverečné slová z knihy Opálová princezná, ktorú napísal už nebohý Adalbert Kraus. Je to dramaticko-historické rozprávanie o ťažbe, ale hlavne o "obchodovaní" s drahými opálmi v čase najväčšieho "rozkvetu" opálových baní. Je to veľmi zaujímavé čítanie najmä prvá polovica, aj napriek drobným historickým nezrovnalostiam. Bol by z toho zaujímavý historický film. Čo vy na to pán Jakubisko?
Krátke zhrnutie o knihe nájdete na tomto odkaze......
O reedíciu knihy sa postaral tohto roku Klub slovenských turistov Perun v Zámutove.
Nakoniec sa nám podarilo získať fotografie troch pamiatok, citovaných vyššie, od pána Mgr. Radoslava Gregu z Opinej. Ďakujeme.
Červenica. Cengáč s baníckymi emblémami.
Červenica. Korpus Ježiša Krista vyhotovený neznámym talianskym majstrom na objednávku Goldschmidtovcov
Červenica. Malý zvon vo veži kostola
Červenica. Nádherné Rudbekie pri kostole.
Červenica. V Červenici majú veľmi pekne a netradične vyriešené autobusové zastávky.
Červenica. Zvonica.
Červenica. Zaujímavá rarita. Potok prechádza popod stavbu domu.
Červenica. Miestne potraviny a hostinec.
Červenica. Tu končí obec Červenica aj Prešovský kraj. Začína sa Košický kraj. Do cieľa našej cesty je ešte asi 4 km. Blýskanie a dážď neprestávajú. Rozhodujeme či aj napriek tomu pokračujeme, alebo končíme tu.
Riskneme to a zrýchleným presunom si to šinieme do Opinej. Ako na potvoru neide žiadne auto našim smerom iba oproti.
Stádo veľmi pekne živených koníkov.
Konečne Opiná.
Už sme v obci.....
.....aj pripravený autobus čaká iba na nás.
Čo na záver? Bolo to pekný trochu až dramatický deň. Tak dovidenia Opiná s pokračovaním cez Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Rankovce, Herľany.... niekedy nabudúce (možno)
Pokračovanie Podhorím 8
Vśetky etapy Podhorím Slanských vrchov