20.11.2011. Po dlhých týždňoch slnečného a extrémne suchého počasia je už niekoľko dni zamračené nízkou oblačnosťou. Na dnes bola avizovaná inverzia s hranicou okolo 600 m.n.m. S priateľmi sme sa tešili, že uvidíme slniečko aspoň od tejto výšky. No nedočkali sme sa toho ani vo výške 856 metrov na vrchu Bogota povyše Dargovského priesmyku. 



Začíname ráno na Dargovskom priesmyku.

Cestu lemuje z obidvoch strán dlhé žlté ihličie zo smrekovca opadavého.

Sme očarení neskutočne krásnou hnedočervenou farbou lístia na stromoch a na zemi.
Pozn. Je zaujímavé že suché lístie sa drží na stromoch v takom neskorom ročnom období. Žeby to bol dôsledok extrémneho sucha? Vraj toto je tretia najsuchšia jeseň od roku 1881 u nás.

Vo vyšších polohách to však vyzerá ako zimná idylka bez snehu.

Nádherné "snehové" kvety.


Fantázia, už tu chýbajú iba včielky.

Chata na Maliniaku v hmle.

Smrekovec opadavý (Larix decidua)


Že je to ako v rozprávke.



Maliniak.

Cesta na Bogotu.



Po hrebeni na Bogote.


Tento  kameň nám pripomína hlavu nejakého netvora.

Hrebeň na Tereši.

Honzov kameň.
A toto je náš dnešný nečakaný objav. Na prvý pohľad to vyzerá ako obyčajný kameň akých sú v Slanských vrchoch tisíce. Tie vejárovite sa rozširujúce čiary nie sú iba obyčajné rýhy, ale sú to vystupujúce hrany nad úroveň plochy kameňa o cca 3 až 5 mm. Záhadou pre nás ostáva akým spôsobom mohli byť vytvorené ???


A ešte jedna farebná paleta pred koncom našej dnešnej prechádzky, ktorá na mňa dnes zvlášť melancholicky pôsobí pri spomienke na mne blízkeho človeka . 



Kopec Bogota na turistickej mape tu....