Cez Čiernu horu
23.5.2016
Na tieto miesta
sme sa chystali už dávnejšie. Počasie na túru bolo
ideálne, už menej prijateľné na fotografovanie hlavne skál pod
olistenými stromami s presvitajúcim ostrým slnkom. Začali sme v Zlatej
Bani. Prešli sme cez tieto miesta - sedlo Červená mláka, Čierna hora,
Zbojnícka skala, Vartáše (Moai), Hanušovské sedlo, Tri chotáre.
Javornícka poľana, chata Fricka, Nad Remetovou, chata Sova, Zbojnícky
hrad a skončili sme v Ruskej Novej Vsi. Čierna hora (1073)
je druhým najvyšším kopcom v Slanských vrchoch a Tri chotáre (1025)
tretím v poradí. Celkové prevýšenie bolo 1139 metrov a klesanie 1295
metrov.
Dĺžka
celej
trasy cca 20 km.
AB.
Poznámka: Po zverejnení tejto stránky mi poslal pán Martin Gabáni zo Soľnej Bane, historickej časti Solivaru zaujímavé doplňujúce informácie. Pán Martin je veľký znalec tejto časti Slanských vrchov. Vrelá vďaka.
V texte za značkou MG nájdete jeho poznámky.
V Zlatej Bani pri obecnom úrade. V pozadí je masív Čiernej hory, kam by sme sa chceli dnes vyštverať.
Ideme po ceste popri Zlatobanskom potoku.
Náučný chodník.
Pekná skalka.
Informačná tabuľa pri zavalenej štôlni Nižný Jozef.
Na tabuli je okrem iného aj táto informácia: Antimón potrebný v zbrojárskom priesmysle bol vo väčšom meradle ťažený v období vojnových konfliktov ako potrebná prísada do ocelí. Ťažba prebiehala v štôlniach Vyšný Jozef, Nižný Jozef, Gašpar, Gabriel. Posledné banské práce skončili v roku 1955. V teréne vidno naľavo od chodníka zdevastovaný portál štôlne Nižný Jozef. Na druhej strane cesty je to taktiež zavalený portál štôlne Vyšný jozef......
Zavalený portál štôlne Nižný Jozef.
Pokračujeme po modrej.
Sedlo Červená mláka (855 m).
Sme milo prekvapení perfektnou kvalitou turistického chodníka skoro po celej trase, ktorú sme dnes prešli.
Nachádzame tu aj veľmi zaujímave kvetinky.
Ďalšia kráska.
V týchto miestach musíme prekonávať veľmi prudké stúpanie skoro až po Čiernu horu.
Hrebeň, ktorý stále dosť prudko stúpa je "olemovaný" veľkým množstvom skál rôznych tvarov a veľkosti.
Táto skala je doslova "obsýpaná" rôznymi skalničkovými rastlinami.
Stále ďalej pekným chodníkom.
Prichádzame k prvej vyhliadke s týmto kameňom.......
..... z ktorého nás fascinuje majestatný pohľad na Oblík.
Vpravo je vidieť najvyšši vrchol Slanských vrchov Šimonku.
Smerujeme k ďalšej vyhliadke.
A znova pohľad na Oblík a kraj za ním.
Tu sme už tesne pod Čiernou horou.
Nevieme sa nabažiť krásou skál, ktoré sa tu nachádzajú. Pre krátkosť času nedokážeme zdokumentovať všetky, iba tie čo sú v blízkosti turistického chodníka.
"Hríbik" Čierna hora aj s vrcholovou knihou.
Poznámka: Najvyšší bod Čiernej hory sa ale nachádza niekoľko sto metrov ďalej od tohto miesta.
Ide sa ďalej po stále úžasnom chodníku.
Na strome sa nachádza zhrdzavená tabuľka - Zbojnícka skala.
MG: Sú to RYSIE SKALY. Zbojnícke skaly sú nižšie, nad Zbojníckou dolinou.
Fakticky nie je to iba jedna skala ale je to zoskupenie väčšieho množstva pekných skál.
Ohnisko má po oboch stranách asi meter vysoké kamenné múriky.
Nasleduje ďalší kopec.
Lysá (900 m). Tabuľka bude asi o pár rokov "spapaná"
Asi 250 metrov od Lysej je táto informačná tabuľa. Oznamuje, že pod nami sa nachádzajú zaujímave skaly Vartáše (Moai) a Lízaný kameň. Nechávame sa zlákať prvým z týchto uvedených objektov, ten je veľmi hlboko pod nami. Lízaný kameň je odtiaľto dosť ďaleko, znamenalo by to pre nás veľkú zachádzku
Poznámka: Ak chcete vidieť ako vyzerá Lízaný kameň, ktorý sme navštívili pred šiestimi rokmi kiknite tu.....
Omylom schádzame z červenej značky týmto strmým a veľmi ťažko schodným svahom k jednej skupinke Vartašov, ktorá sa nacháda pod lesnou cestou celkom dole pod nami..
Tento má aj buzogáň
Nad lesnou cestou je väčšia skupina skoro mystických skál. Dvojičky.
Toto je najkrajšia figura pripomínajúca Moai na Veľkonočnom ostrove.
Moai aj s pozadím.
Má úsmev od ucha k uchu.
Ako po dialnici.
Hanušovské sedlo.
Pohľad na Hanušovce nad Topľou
Rozvíjajúce sa papradie.
Tretí najvyšší vrchol v Slanskývh vrchoch. Tri chotáre (1025 m).
Aj tomuto stromu nechýba tabuľkový apetít.
MG: Pretínajú sa tu tri územia intravilánu podhorských majetníkov v minulosti, preto Tri chotáre
Aká to milá náhoda o ktorej by sa nám ani vo sne neprisnilo. Stretli sme sa s priateľom z FB, ktorý si sem vybehol v rámci tréningu. Doteraz sme sa s ním obidvaja nikdy osobne nestretli.
Javornícka poľana.
Nádherne udržiavaná horská lúka. Táto obrovska plocha, ohraničená lesom bez akýchkoľvek výhľadov na nás dýcha nejakou zvláštnou atmosférou.
MG: Pomenovanie Javornícka poľana je umelý názov. Starí lesní tuláci túto čarobájnu lúku odjakživa poznali pod názvom Krivá Lúka, názov prirodzene ilustruje jej reliéf.
Ale značka to vydržala.
Pri chate Fricka.
MG: Chata Fricka dostala meno podľa jej bývalého majiteľa JUDr Fritza zo Solivaru, ministra právosudia počas Slovenského štátu v medzivojnovom období.
Skupinka mládencov na bicykloch.
Aj tu lesné mechanizmy robia "brajgel"
Neželané stopy.
Jeden z mála výhľadov z tohto miesta. Pohľad do Zlatobanskej doliny. Celkom vzadu je Menší vrch a Makovica.
Zase prudké a dnes posledné stúpanie na kótu Nad Remetovou (935 m).
To sme už na kopci Nad Remetovou (935 m).
Pár metrov naľavo od chodníka je na strome nápis OLTÁRE. Toto miesto je na turistickej mape hiking.sk označované ako Tri oltáre.
MG: Pod týmto vrcholom sa nachádzajú skalné útvary OLTÁRIKY (nie Tri oltáre) .
Odtiaľto pôjdeme už len stále dole až do Ruskej Novej Vsi
Pohľad z tohto miesta južným smerom.
Už len dole.
Chata Sova.
MG: Zopár metrov za terajšou chatou SOVA bývala malá zrubová chatka s jednou miestnosťou. Po vojne partia nás, sopliakov, sme často v nej nocovali, bola prístupná. Bola to stará SOVA, niekto z partie skautov nad dvere uhľom nakreslil veľmi zručne sovu - odvtedy i po jej zániku "nová"SOVA nesie jej meno.
Studnička pri chate Sova.
Slepúch.
Informačná tabuľa pod Zbojníckym hradom.
Obšírne dejiny tohto miesta nájdete na stránkach obce Ruská Nová ves na tomto odkaze......
Krátke stúpanie k zrúcanine hradu
Hrad stál na takejto obrovskej skale.
Na vrchole hradného kopca zostal iba fragment múru. (Miestni to nazývajú komín).
Je odtiaľto nádherný výhľad.
Pohľad severným smerom z hradného kopca. Tie tri kopčeky zlava sú hrad Šariš, kopec Stráž a celkom vpravo začina sa Kapušiansky hradný vrch.
V nižších partiach kopca zostali iba zbytky týchto múrov.
V spodnej časti hradného vrchu je takýto "priesmyk".
Adoptuj si studničku hlása nápis.
Pri klesaní do Ruskej Novej vsi sú takéto zaujímave vodné odrazky urobené z dvoch polobrvien.
Pod vysokým napätím.
A ešte posledné obzretie na hradné bralo.
Horná zastávka MHD v Ruskej Novej Vsi. Je dosť neskoro a tak spoj do Prešova nám ide až o necelú hodinu. V prvej krčme zvláštne umiestnenej na povale rodinného domu hasíme smäd. Čas nám rýchlo ujde pri káve a pri rozhovore s miestnymi štamgastami.
Záver: Pre nás skôr narodených to bola dosť náročná túra, ani nie tak dlžkou ako prevýšením. Prekonali sme tri "pekelné" prevýšenia. Prvé bolo na Čiernu horu cez sedlo Červená mláka. Druhé z Hanušovského sedla na Tri chotáre. A tretie od chaty Fricka na kótu Nad Remetovou. Bolo to dosť aj časovo náročné. Ale napriek tomu táto túra zanechala pekné zážitky z nových nepoznaných miest. Boli sme príjemne prekvapení nádherným turistickym chodníkom skoro po celej dlžke. Náladu nám nepokazil ani nijaký bordel po návštevnikoch, ako to býva žiaľbohu zvykom v iných nižšie položených častiach Slanskývh vrchov.
Dĺžka
celej
trasy cca 20 km.AB.
Poznámka: Po zverejnení tejto stránky mi poslal pán Martin Gabáni zo Soľnej Bane, historickej časti Solivaru zaujímavé doplňujúce informácie. Pán Martin je veľký znalec tejto časti Slanských vrchov. Vrelá vďaka.
V texte za značkou MG nájdete jeho poznámky.
V Zlatej Bani pri obecnom úrade. V pozadí je masív Čiernej hory, kam by sme sa chceli dnes vyštverať.
Ideme po ceste popri Zlatobanskom potoku.
Náučný chodník.
Pekná skalka.
Informačná tabuľa pri zavalenej štôlni Nižný Jozef.
Na tabuli je okrem iného aj táto informácia: Antimón potrebný v zbrojárskom priesmysle bol vo väčšom meradle ťažený v období vojnových konfliktov ako potrebná prísada do ocelí. Ťažba prebiehala v štôlniach Vyšný Jozef, Nižný Jozef, Gašpar, Gabriel. Posledné banské práce skončili v roku 1955. V teréne vidno naľavo od chodníka zdevastovaný portál štôlne Nižný Jozef. Na druhej strane cesty je to taktiež zavalený portál štôlne Vyšný jozef......
Zavalený portál štôlne Nižný Jozef.
Pokračujeme po modrej.
Sedlo Červená mláka (855 m).
Sme milo prekvapení perfektnou kvalitou turistického chodníka skoro po celej trase, ktorú sme dnes prešli.
Nachádzame tu aj veľmi zaujímave kvetinky.
Ďalšia kráska.
V týchto miestach musíme prekonávať veľmi prudké stúpanie skoro až po Čiernu horu.
Hrebeň, ktorý stále dosť prudko stúpa je "olemovaný" veľkým množstvom skál rôznych tvarov a veľkosti.
Táto skala je doslova "obsýpaná" rôznymi skalničkovými rastlinami.
Stále ďalej pekným chodníkom.
Prichádzame k prvej vyhliadke s týmto kameňom.......
..... z ktorého nás fascinuje majestatný pohľad na Oblík.
Vpravo je vidieť najvyšši vrchol Slanských vrchov Šimonku.
Smerujeme k ďalšej vyhliadke.
A znova pohľad na Oblík a kraj za ním.
Tu sme už tesne pod Čiernou horou.
Nevieme sa nabažiť krásou skál, ktoré sa tu nachádzajú. Pre krátkosť času nedokážeme zdokumentovať všetky, iba tie čo sú v blízkosti turistického chodníka.
"Hríbik" Čierna hora aj s vrcholovou knihou.
Poznámka: Najvyšší bod Čiernej hory sa ale nachádza niekoľko sto metrov ďalej od tohto miesta.
Ide sa ďalej po stále úžasnom chodníku.
Na strome sa nachádza zhrdzavená tabuľka - Zbojnícka skala.
MG: Sú to RYSIE SKALY. Zbojnícke skaly sú nižšie, nad Zbojníckou dolinou.
Fakticky nie je to iba jedna skala ale je to zoskupenie väčšieho množstva pekných skál.
Ohnisko má po oboch stranách asi meter vysoké kamenné múriky.
Nasleduje ďalší kopec.
Lysá (900 m). Tabuľka bude asi o pár rokov "spapaná"
Asi 250 metrov od Lysej je táto informačná tabuľa. Oznamuje, že pod nami sa nachádzajú zaujímave skaly Vartáše (Moai) a Lízaný kameň. Nechávame sa zlákať prvým z týchto uvedených objektov, ten je veľmi hlboko pod nami. Lízaný kameň je odtiaľto dosť ďaleko, znamenalo by to pre nás veľkú zachádzku
Poznámka: Ak chcete vidieť ako vyzerá Lízaný kameň, ktorý sme navštívili pred šiestimi rokmi kiknite tu.....
Omylom schádzame z červenej značky týmto strmým a veľmi ťažko schodným svahom k jednej skupinke Vartašov, ktorá sa nacháda pod lesnou cestou celkom dole pod nami..
Tento má aj buzogáň
Nad lesnou cestou je väčšia skupina skoro mystických skál. Dvojičky.
Toto je najkrajšia figura pripomínajúca Moai na Veľkonočnom ostrove.
Moai aj s pozadím.
Má úsmev od ucha k uchu.
Ako po dialnici.
Hanušovské sedlo.
Pohľad na Hanušovce nad Topľou
Rozvíjajúce sa papradie.
Tretí najvyšší vrchol v Slanskývh vrchoch. Tri chotáre (1025 m).
Aj tomuto stromu nechýba tabuľkový apetít.
MG: Pretínajú sa tu tri územia intravilánu podhorských majetníkov v minulosti, preto Tri chotáre
Aká to milá náhoda o ktorej by sa nám ani vo sne neprisnilo. Stretli sme sa s priateľom z FB, ktorý si sem vybehol v rámci tréningu. Doteraz sme sa s ním obidvaja nikdy osobne nestretli.
Javornícka poľana.
Nádherne udržiavaná horská lúka. Táto obrovska plocha, ohraničená lesom bez akýchkoľvek výhľadov na nás dýcha nejakou zvláštnou atmosférou.
MG: Pomenovanie Javornícka poľana je umelý názov. Starí lesní tuláci túto čarobájnu lúku odjakživa poznali pod názvom Krivá Lúka, názov prirodzene ilustruje jej reliéf.
Ale značka to vydržala.
Pri chate Fricka.
MG: Chata Fricka dostala meno podľa jej bývalého majiteľa JUDr Fritza zo Solivaru, ministra právosudia počas Slovenského štátu v medzivojnovom období.
Skupinka mládencov na bicykloch.
Aj tu lesné mechanizmy robia "brajgel"
Neželané stopy.
Jeden z mála výhľadov z tohto miesta. Pohľad do Zlatobanskej doliny. Celkom vzadu je Menší vrch a Makovica.
Zase prudké a dnes posledné stúpanie na kótu Nad Remetovou (935 m).
To sme už na kopci Nad Remetovou (935 m).
Pár metrov naľavo od chodníka je na strome nápis OLTÁRE. Toto miesto je na turistickej mape hiking.sk označované ako Tri oltáre.
MG: Pod týmto vrcholom sa nachádzajú skalné útvary OLTÁRIKY (nie Tri oltáre) .
Odtiaľto pôjdeme už len stále dole až do Ruskej Novej Vsi
Pohľad z tohto miesta južným smerom.
Už len dole.
Chata Sova.
MG: Zopár metrov za terajšou chatou SOVA bývala malá zrubová chatka s jednou miestnosťou. Po vojne partia nás, sopliakov, sme často v nej nocovali, bola prístupná. Bola to stará SOVA, niekto z partie skautov nad dvere uhľom nakreslil veľmi zručne sovu - odvtedy i po jej zániku "nová"SOVA nesie jej meno.
Studnička pri chate Sova.
Slepúch.
Informačná tabuľa pod Zbojníckym hradom.
Obšírne dejiny tohto miesta nájdete na stránkach obce Ruská Nová ves na tomto odkaze......
Krátke stúpanie k zrúcanine hradu
Hrad stál na takejto obrovskej skale.
Na vrchole hradného kopca zostal iba fragment múru. (Miestni to nazývajú komín).
Je odtiaľto nádherný výhľad.
Pohľad severným smerom z hradného kopca. Tie tri kopčeky zlava sú hrad Šariš, kopec Stráž a celkom vpravo začina sa Kapušiansky hradný vrch.
V nižších partiach kopca zostali iba zbytky týchto múrov.
V spodnej časti hradného vrchu je takýto "priesmyk".
Adoptuj si studničku hlása nápis.
Pri klesaní do Ruskej Novej vsi sú takéto zaujímave vodné odrazky urobené z dvoch polobrvien.
Pod vysokým napätím.
A ešte posledné obzretie na hradné bralo.
Horná zastávka MHD v Ruskej Novej Vsi. Je dosť neskoro a tak spoj do Prešova nám ide až o necelú hodinu. V prvej krčme zvláštne umiestnenej na povale rodinného domu hasíme smäd. Čas nám rýchlo ujde pri káve a pri rozhovore s miestnymi štamgastami.
Záver: Pre nás skôr narodených to bola dosť náročná túra, ani nie tak dlžkou ako prevýšením. Prekonali sme tri "pekelné" prevýšenia. Prvé bolo na Čiernu horu cez sedlo Červená mláka. Druhé z Hanušovského sedla na Tri chotáre. A tretie od chaty Fricka na kótu Nad Remetovou. Bolo to dosť aj časovo náročné. Ale napriek tomu táto túra zanechala pekné zážitky z nových nepoznaných miest. Boli sme príjemne prekvapení nádherným turistickym chodníkom skoro po celej dlžke. Náladu nám nepokazil ani nijaký bordel po návštevnikoch, ako to býva žiaľbohu zvykom v iných nižšie položených častiach Slanskývh vrchov.