Kujavy.
27.12.2009
Kujavy.Geomorfologická rarita,
ktorá nemá
v širokom okolí konkurenciu. Kujavy
pravdepodobne vznikli zosuvom obrovského skalného bloku z masívu
Čiernej hory.
V nadmorskej výške cca 760 m. sa tak
vytvoril "kotol" hlboký asi 80 metrov, v ktorom sa prejavuje
podobný efekt aký poznáme v ľadovej jaskyni. Studený vzduch nemá
možnosť odtiaľto stekať preč a preto je tu stále chladnejšie
ako v okolí. Aj studnička vo východnej časti má príznačný názov
"Žimna voda". Ak je v zime veľa snehu tak tu v priehlbinách sa
tento udrží až do mája, hoci na okolí už nie je po snehu ani stopy.
Posledná túra v roku 2009. Počasie nebolo bohvieaké. Žiadne slnko a ani sneh tak ako by sa patrilo na toto ročné obdobie. Nakoniec to, že nebol žiaden sneh sa ukázalo ako veľmi vhodné pre návštevu miesta, ktoré sa nám takto mohlo predviesť v celej svojej kráse. Najlepší prístup k tejto lokalite je zo Zlatej Bane. S Jankom začíname pri budove Lesného závodu, ktorá leží na dolnom konci obce. Z hlavnej cesty odbočíme doľava na lesnú asfaltovú cestu. Asi po 800 metroch pri vodnom zdroji odbočíme doľava na obyčajnú lesnú cestu. Stále sledujeme lesnú cestu tiahnúcu sa približne severným smerom. Po necelých dvoch kilometroch od začiatku túry kde sa cesta začína strácať odbočíme oblúkom doľava az prídeme k okraju východnej strane Kujavy. Po prehliadke tohto fantastického miesta pokračujeme po vrstevnici severovýchodným smerom až narazíme na žltú turistickú značku smerujúcu na Čiernu Horu, popod ktorú iba prejdeme a paralelne s cervenou znackou, ktora vedie niekde ponad nadherne skalne mesta, ktore obdivujeme z lesnej zvaznice sa snazime dostat na modru znacku. Konecne ju pretiname, chvilu sledujeme a s ubudajucou vyskou sa dostavame na povodnu asfaltovu cestu, ktora nas dovedie do vychodzieho bodu tury.
Fotky a komentár Peter Eperješi Košice.
Východný koniec prepadliny so starým nivelačným bodom, pre nás vstup do tohto podivného sveta skál, snehu, ľadu, podzemných dutín a zaujímavých rastlín
Prameň Žimna voda
Prechod cez Kujavy nie je vôbec jednoduchý
Všade naokolo su roztrúsené pôsobivé osamele balvany
... aj nahromadené kopy
...ktoré vytvárajú skalné dutiny a malé jaskyne
Za sedielkom, ktoré rozdeľuje Kujavy na dve časti nás čaká tento kotol plný snehu a je tu aj citeľne chladnejšie.
Toto je najizolovanejšia čast Kujav a snehu sa tu dari až do začiatku leta.
Opúšťame kotol a blížime sa k západnému okraju Kujav.
Skalné dutiny, ľad a sneh nás verne sprevádzajú aj naďalej.
Môj dnešný sprievodca Janko, sa kochá novoobjavenou jaskyňou, dostala pracovný názov Biela.
Zaujímavé snehové polia,vytvorene len na určitých miestach na západnom okraji Kujav.
.
Pohľad na Zlatú Baňu
Severný hrebeň. Odtiaľ sa to všetko zosunulo a Kujavy boli na svete.
V skale vytvorené okno nás znova presvedčilo, že v Slánskych vrchoch je stále čo objavovať a obdivovať.
Dokonca nie skalné okno ale dvoj okno.
Tak ako to opisuje väčšina ľudí, ktorý Kujavy navštívili aj ja som mal tu možnosť pocítiť na vlastnej koži prítomnosť čohosi, čomu sa hovori genius loci. Pri poslednom obzretí smerom ku Kujavam som mal pocit akoby nás aj vyprevádzal.
Nádherne skalné mestá sme obdivovali cestou popod hrebeň Čiernej hory a popritom sma sa snažili dostať na modrú značku, ktorá by nás doviedla do Zlatej Bane.
Modrá značka časom preťala asfaltku, ktorá nás už bezpečne doviedla do cieľa.
Rád som spoznal toto zaujímavé miesto a určíte som Kujavy nenavštívil posledný krát. Možno sa už začiatkom najbližšieho leta prídem pozrieť, ako sa darí snehu v skalných dutinách, po ktorom už dávno široko ďaleko nebude ani stopy.
Poznámky môjho "spolucestujúceho" Janka z Prešova o tejto zvláštnej lokalite:
Je to zakliata rozprávková krajina, ako z rozprávky, a keď som to sám prvý raz našiel podľa popisu, tak som mal zvláštne pocity, prebáral som sa do trhlín, veľmi ťažká chôdza, naokolo rástli brusnice (je to najnižšie položená lokalita ,kde rastú brusnice), naozaj zakliata krajina.
Skalné dutiny plné snehu a skryštalizovaného snehu (na ľad) slúžili obyvateľom Zlatej Bane ako prírodná chladnička.Boli iba 3 ľudia z dediny, ktorí mali právo a česť raz za čas doniesť a odniesť mäso (napr.po zabíjačkách) do a z chladničiek.Táto čestná funkcia "chladničkára" sa dedila.
Bývalý učiteľ, 72 ročný pán Martin Gabáni (volajú ho Duch Slanských vrchov kreslí-maľuje, hlavne Slanské vrchy,
bol riaditeľom Šarišskej galérie) sprevádzal skupinku turistov, medzi nimi aj geológov z Budapešti, v rámci celoslovenského zrazu turistov. Keď toto miesto videl starý profesor z Budapešti, kľakol na kolená, a ďakoval Bohu, že také niečo mu doprial vidieť.
Ďalšie zaujímavé informácie o tomto mieste nájdete na stránke Prešovských internetových správ http://www.pis.sk/portal/?c=12&id=3997.
Dĺžka trasy 11 km.
Celá trasa a viac fotiek na mape Google tu...... GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Kujavy na turistickej mape tu.....
Posledná túra v roku 2009. Počasie nebolo bohvieaké. Žiadne slnko a ani sneh tak ako by sa patrilo na toto ročné obdobie. Nakoniec to, že nebol žiaden sneh sa ukázalo ako veľmi vhodné pre návštevu miesta, ktoré sa nám takto mohlo predviesť v celej svojej kráse. Najlepší prístup k tejto lokalite je zo Zlatej Bane. S Jankom začíname pri budove Lesného závodu, ktorá leží na dolnom konci obce. Z hlavnej cesty odbočíme doľava na lesnú asfaltovú cestu. Asi po 800 metroch pri vodnom zdroji odbočíme doľava na obyčajnú lesnú cestu. Stále sledujeme lesnú cestu tiahnúcu sa približne severným smerom. Po necelých dvoch kilometroch od začiatku túry kde sa cesta začína strácať odbočíme oblúkom doľava az prídeme k okraju východnej strane Kujavy. Po prehliadke tohto fantastického miesta pokračujeme po vrstevnici severovýchodným smerom až narazíme na žltú turistickú značku smerujúcu na Čiernu Horu, popod ktorú iba prejdeme a paralelne s cervenou znackou, ktora vedie niekde ponad nadherne skalne mesta, ktore obdivujeme z lesnej zvaznice sa snazime dostat na modru znacku. Konecne ju pretiname, chvilu sledujeme a s ubudajucou vyskou sa dostavame na povodnu asfaltovu cestu, ktora nas dovedie do vychodzieho bodu tury.
Fotky a komentár Peter Eperješi Košice.
Začiatok našej cesty Zlata
Baňa.
Zatúlaná sopečná
bomba ozdobená skalnou ružou
Východný koniec prepadliny so starým nivelačným bodom, pre nás vstup do tohto podivného sveta skál, snehu, ľadu, podzemných dutín a zaujímavých rastlín
Prameň Žimna voda
Prechod cez Kujavy nie je vôbec jednoduchý
Všade naokolo su roztrúsené pôsobivé osamele balvany
... aj nahromadené kopy
...ktoré vytvárajú skalné dutiny a malé jaskyne
Za sedielkom, ktoré rozdeľuje Kujavy na dve časti nás čaká tento kotol plný snehu a je tu aj citeľne chladnejšie.
Toto je najizolovanejšia čast Kujav a snehu sa tu dari až do začiatku leta.
Opúšťame kotol a blížime sa k západnému okraju Kujav.
Skalné dutiny, ľad a sneh nás verne sprevádzajú aj naďalej.
Môj dnešný sprievodca Janko, sa kochá novoobjavenou jaskyňou, dostala pracovný názov Biela.
Zaujímavé snehové polia,vytvorene len na určitých miestach na západnom okraji Kujav.
.
Pohľad na Zlatú Baňu
Severný hrebeň. Odtiaľ sa to všetko zosunulo a Kujavy boli na svete.
V skale vytvorené okno nás znova presvedčilo, že v Slánskych vrchoch je stále čo objavovať a obdivovať.
Dokonca nie skalné okno ale dvoj okno.
Tak ako to opisuje väčšina ľudí, ktorý Kujavy navštívili aj ja som mal tu možnosť pocítiť na vlastnej koži prítomnosť čohosi, čomu sa hovori genius loci. Pri poslednom obzretí smerom ku Kujavam som mal pocit akoby nás aj vyprevádzal.
Nádherne skalné mestá sme obdivovali cestou popod hrebeň Čiernej hory a popritom sma sa snažili dostať na modrú značku, ktorá by nás doviedla do Zlatej Bane.
Modrá značka časom preťala asfaltku, ktorá nás už bezpečne doviedla do cieľa.
Rád som spoznal toto zaujímavé miesto a určíte som Kujavy nenavštívil posledný krát. Možno sa už začiatkom najbližšieho leta prídem pozrieť, ako sa darí snehu v skalných dutinách, po ktorom už dávno široko ďaleko nebude ani stopy.
Poznámky môjho "spolucestujúceho" Janka z Prešova o tejto zvláštnej lokalite:
Je to zakliata rozprávková krajina, ako z rozprávky, a keď som to sám prvý raz našiel podľa popisu, tak som mal zvláštne pocity, prebáral som sa do trhlín, veľmi ťažká chôdza, naokolo rástli brusnice (je to najnižšie položená lokalita ,kde rastú brusnice), naozaj zakliata krajina.
Skalné dutiny plné snehu a skryštalizovaného snehu (na ľad) slúžili obyvateľom Zlatej Bane ako prírodná chladnička.Boli iba 3 ľudia z dediny, ktorí mali právo a česť raz za čas doniesť a odniesť mäso (napr.po zabíjačkách) do a z chladničiek.Táto čestná funkcia "chladničkára" sa dedila.
Bývalý učiteľ, 72 ročný pán Martin Gabáni (volajú ho Duch Slanských vrchov kreslí-maľuje, hlavne Slanské vrchy,
bol riaditeľom Šarišskej galérie) sprevádzal skupinku turistov, medzi nimi aj geológov z Budapešti, v rámci celoslovenského zrazu turistov. Keď toto miesto videl starý profesor z Budapešti, kľakol na kolená, a ďakoval Bohu, že také niečo mu doprial vidieť.
Ďalšie zaujímavé informácie o tomto mieste nájdete na stránke Prešovských internetových správ http://www.pis.sk/portal/?c=12&id=3997.
Dĺžka trasy 11 km.
Celá trasa a viac fotiek na mape Google tu...... GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Kujavy na turistickej mape tu.....