4.8.2011
Konečne po troch
daždivých týždňoch sa vyčasilo, takže môžme
pokračovať našim putovaním po južnej hranici Slanských vrchov.
Na prvú časť
pozri tu....

V Slanci
prestupujeme na autobus do Slanskej Huty. V pozadí je hradný kopec s
ruinami Slanského hradu.

Slanská
Huta (Irmašek). Budova bývalej colnej stráže vzdialená od dediny asi
pol
kilometra. Práce na oprave od našej minulej návštevy pekne
pokročili.
Pri
každej túre sa
stane aká taká sranda. Dnes som takú menšiu "srandu" vyprodukoval ja.
Zabudol som si fotoaparát v autobuse. Kým
sa mi podarilo dobehnúť naspäť a nájsť šoféra odstaveného
autobusu
stratili sme okolo trištvrte hodiny drahocenného času, ktorá nám bude
nakoniec chýbať.

Vraciam
sa "víťazoslávne" aj s nájdeným fotoaparátom. Honzo na mňa trpezlivo
čaká. V pozadí je Malý Milič. Na Veľký Milič ideme presne tou istou
cestou, ktorou sme s Petrom pred necelým mesiacom vysmädnutí schádzali
dole.
Honzo nás sprevádzal pred rokom po "Ropíkoch". Pozri
si to tu....

Z
tohto miesta je úžasný pohľad. Pod sebou máme ako na dlani Slanskú
Hutu, Nový Salaš, Slanec, Slančik a v pozadí celú hradbu Slanských
vrchov.

Pri
chate pod Malým Miličom sme opustili žltú značku vedúcu na Veľký Milič
a ideme prudkým stúpaním rovno hore. Chceme cestou na hranicu
navštíviť Miličskú skalu.
V
oblasti Veľkého Miliča sa nachádzajú až štyri prírodné rezervácie. NPR
Veľký Milič leží východne od vrchu Veľký Milič a zhŕňa aj jazierko Malá
Izra, NPR Malý Milič, NPR Marocká hoľa, a Miličská skala,
ktorá bola vyhlásená v roku 1990 na ploche 11,6 ha. ako
prírodná pamiatka.

Komplex skál -
súčasť PP Miličská skala.

Typické skaly pre
pohorie Slanské vrchy.

Tesne
pod vrcholom Veľkého Miliča sa nachádza táto zaujímavosť. Zoskupenie
skál pripomínajúce pravekého veľjaštera Stegosaurusa. Honzo je teraz
akoby pri hlave tej "ozruty" dlhej asi 50 metrov.
Stegosaurus
- z neskorej jury žil v Severnej Amerike. Vyznačoval sa tým, že jeho
hlavu, krk chrbát a chvost mu chránili dva rady kostených dosiek.

Nie práve
najšťastnejšie urobená fotka z tejto zaujímavosti. V skutočnosti je to
zaujímavejšie.

Chrbát "veľjaštera"

...jeho chvost,
ktorý končí zopár metrov pod obeliskom na Veľkom Miliči..

Veľký Milič.
Odtiaľto pokračujeme putovaním po hranici smerom na východ.

Modrá turistická
značka z maďarskej strany.

Ideme buď v tieni
po suchom lístí, alebo na slniečku po vysokej tráve a niekde aj žihľave.
Zemplínske
vrchy na maďarskej strane.

Z
diaľky počujeme nejaké hlasy. V "ľudoprázdnych" Slanských vrchoch je
sviatok niekoho stretnúť. Oproti nám ide skupina asi štyridsať mladých
ľudí rôzneho veku z Maďarska. Dozvedeli sme sa, že idú z
Pusztafalu.

Ďalší prirodzený
hraničný pätník.

Hrad
Füzér
na Maďarskej strane. Viac o tomto
nájdeš
tu...

Dedina
Pusztafalu.

Neďaleko od
vyhliadky na
Pusztafalu
sme naďabili na takéto nádherné
skaly. Ležia tesne na hranici na maďarskej strane. Odbočka na
Pusztafalu.

Detail skaly.

Pod nami je obec
Brezina. Tu začína naša dnešná "kalvária"....

...
z vrchu Tolvaj (670m.n.m.) schádzame asi 500 metrov veľmi
strmého svahu v priamke bez najmenšej zákruty.
Nohy sa šmýkajú na suchom lístí a nevyspytateľnej kamennej
drti.

Konečne na rovine.
Pod týmto prudkým svahom ktorý sme práve zišli je
tabuľa s upozornením:
"Pozor
! Od kameňa XVII.29 po kameň 28/4 je nebezpečný úsek. Môžete ho obísť
smerom na Pustafalu".

Hraničný prechod
Čatorňa. Asi 20 minút cesty je odtiaľto vzdialené jazero Izra.

Na
oboch stranách cesty prechádzajúcej cez hranicu sú takéto betónové
základy. Honzo, dobrý znalec vojenskej histórie z tohto obdobia mi
podáva tento vyčerpávajúci výklad:
Jedná
sa o tzv. zvláštne stále zariadenie, hraničnú zábranu. Okolo
hraníc na cestách i miestnych cestách sa budovali od roku 1936. Mohlo
by ísť o základ pre masívnu závoru firmy IPPEN, alebo pravdepodobnejšie
- o tzv. koľajnicovú uzáveru zo závorou z koľajníc. V betóne vpravo a
vľavo od cesty boli zabetónované v niekoľkých radoch koľajnice o výške
130 cm a cesta sa uzatvárala odsúvateľnou koľajnicou. Preto je zostatok
betónu na jednej strane cesty na Čatorni dlhší. Predpokladám, že smerom
na slovenské územie vľavo od zábrany, boli ešte nejaké
zátarasy z
ostnatého drôtu, prípadne protitankových ježkov braniacich obísť
zábrany cez les.

Už je to v pohode,
stále skoro rovina. Nachádzame tu aj nejaké kozáky.

Z vrchu Tolvaj cez
túto brázdu sme sa teda "šmýkali" dole kopcom.

Obidvaja
máme už toho tak akurát. Je jasné, že dnes sa do Michalian nedôjde.
Odbočujeme k najbližšej obci Brezine, vzdialenej odtiaľto cca 2 hod.

Asi po hodine cesty
od Čatorne sme pri značke
Pod
Babou horou.
Čatorňa - 1:10 hod.
Brezina
- 50 min.

Pohľad naspäť. Z
toho vysokého kopca vľavo, sme zliezli....

....ak
by sme chceli pokračovať až do Michalian, čakali by nás ešte tieto dva
kopce nad Byštou - Lipovec a Baba. Pri pohľade na nich sme sa utvrdili,
že naše rozhodnutie nepokračovať bolo správne.

Brezina -
futuristický vzhľad kostolnej veže.

Brezina -
potok.

Brezina- krčma.
Pivo sa nám už čapuje.
Poznámka:
Aj napriek tomu, že sme dnes nedorazili až do predpokladaného cieľa,
máme
obidvaja dobré pocity z tejto túry. Nádherné počasie, nádherné výhľady
a
pekné skaly. Takže niekedy nabudúce určite budeme pokračovať.
Dĺžka
celej trasy cca 14
km.
Celá trasa
Na turistickej mape
Čatorňa
na
turistickej mape tu...... GPX súbor na stiahnutie
tu.... (kliknite
pravým
tlačítkom a dajte
uložiť cieľ odkazu)

<
Pokračovanie Južnou
hranicou 3